Zbor Sancta Maria počúvajú aj vo Vietname
originál tu
Zbor Sancta Maria počúvajú aj vo Vietname
V Šamoríne pri rímskokatolíckom kostole už dlhší čas pôsobí čoraz známejší zbor Sancta Maria, ktorý má tridsaťdva členov, pričom v jeho radoch možno nájsť aj ateistov. Donedávna ho viedla Marta Galbáčová, učiteľka, ktorá má s vedením speváckych zborov už dlhoročné skúsenosti. Teraz štafetu prebrala jej dvadsaťtriročná nadaná dcéra Inka, ktorá už má za sebou aj prvé dotyky s komponovaním skladieb pre zbor.
Talent majú v krvi
"Pochádzam z hudobníckej rodiny. Dedko bol profesionálny huslista vo viacerých svetových symfonických orchestroch, babka je profesionálna klaviristka, obaja rodičia sa takisto venujú hudbe a im vďačím aj za moju lásku k nej. Hudba sa stala mojou drogou, ktorá mi veľmi pomáha, keď som v úzkych," rozpráva o svojom úzkom citovom vzťahu k hudbe Inka Galbáčová, ktorá vyštudovala konzervatórium a o rok sa chystá promovať na Vysokej škole pedagogickej, kde študuje hudobný odbor.
V súčasnosti sa okrem spevu, ktorý ju sprevádza odmalička, venuje aj dirigovaniu a skladaniu skladieb. Jej piesne sú novotárske, poňaté v modernom štýle, spája v nich nástroje ako husle či violončelo, na ktorom mimochodom hrá jej mladšia sestra Lydka, so syntetizátorom. "Texty mi píše maminka, lebo slovami sa, bohužiaľ, neviem vyjadrovať. Každá skladba predstavuje nejakú časť môjho života. Či už radostnú alebo smutnú," vraví Inka.
K vedeniu zboru ju priviedla mamka. "Spočiatku som jej len vypomáhala, lebo ma to bavilo, ale zrazu, keď začala mať zdravotné problémy, som sa musela postaviť pred zbor a viesť ho. Spočiatku som mala obavy, či ma budú rešpektovať, ale prijali ma veľmi dobre," zveruje sa Inka, ktorá o sebe tvrdí, že je veľmi prísnou učiteľkou, pretože by bolo pokrytecké súhlasiť s niečím, čo nie je dokonalé.
A ako ju vnímajú speváci v zbore? "Beriem ju úplne normálne ako kamošku, ale aj ako učiteľku. Veľmi dobre sa mi s ňou spolupracuje, i keď býva aj nervózna, a vtedy zvýši hlas, ale to sa stáva len málokedy," vraví za všetkých Jolana Horváthová, ktorá by spev v tomto zbore za nič na svete nevymenila.
Nech sa otvorí aspoň jedno srdce
Spevákov v zbore nespája len láska k tomuto druhu umenia, ale aj radosť z toho, keď aspoň jednému človeku ich hudba pohladí srdce. "Vtedy sa nám v očiach objaví nejedna slza," vraví o emóciách, ktoré sprostredkúva ich hudba, Inka.
Spievajú nielen klasické, ale aj už spomínané moderné piesne. Venujú sa i černošským spirituálom, ktoré sú dnes obľúbené po celom svete. "Všetci speváci v zbore majú, myslím si, najradšej práve tieto spirituály, pretože sa v nich často využíva improvizácia, a to dovoľuje každému sa v určitej miere sebarealizovať a vyjadriť naplno svoje pocity, veď tieto piesne sú plné tanca, úsmevov a radosti," vysvetľuje mladá talentovaná speváčka, dirigentka a skladateľka. Navyše černošské spirituály má rado aj publikum.
Zbor vystupuje pomerne často - na omšiach, svadbách, koncertoch. "Naposledy sme vystupovali v bratislavskom Dóme sv. Martina a už sa chystáme do Ostrihomu a Mníchova. To však budeme musieť usilovnejšie cvičiť. Zvyčajne sa totiž stretávame len raz do týždňa na dve hodinky, ale pred koncertmi nacvičujeme dovtedy, pokiaľ nemám pocit, že náš výkon je stopercentný. Osobne by som bola rada, keby sme spievali aj každý deň, ale to, žiaľ, nejde, veď speváci majú od desať do päťdesiat rokov a skĺbiť záujmy všetkých bolo spočiatku veru ťažké," hovorí Inka.
Zbor je čoraz obľúbenejší
Prvá audiokazeta, ktorá vyšla pred štyrmi rokmi vo vydavateľstve Perfect s názvom "Spievaj Pánovi" mala nečakaný úspech. Skladby z tohto nosiča sú často prezentované napríklad v reláciách Rádia Vatikán. Veľkonočnú svätú omšu v podaní nášho zboru vysielalo v roku 1999 v priamom prenose dokonca Maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu. V tom roku zbor účinkoval aj na dňoch duchovnej hudby v Smoleniciach a na veľkom medzinárodnom festivale chrámových zborov Harmonia Sacra Danubia v Komárne. "Pravidelne sa zúčastňujeme i medzinárodného festivalu chrámových zborov v Želiezovciach a neodmietame ani účinkovanie na takzvaných svetských podujatiach, kde sa takisto naše vystúpenia stretávajú s veľkým ohlasom," vymenúva nespočetné úspechy zboru jeho manažér Jozef Červenák. Ako nás informoval, zbor už mal česť spievať nielen v katedrále na Nitrianskom hrade, ale aj na oslavách desiateho výročia návštevy svätého otca na Slovensku.
Za najväčší úspech považuje natočenie videoklipu, ktorý tvoril úvod vianočného vydania TV relácie Clippáto v Slovenskej televízii, v ktorej okrem šamorínskeho zboru účinkovali mnohí významní svetoví umelci z oblasti vážnej hudby a spevu, ako sú Bocelli či Hudeček. V poslednú júnovú nedeľu vystupovali s ďalším videoklipom na STV v relácii Dobrá zvesť. "Naši dlhoroční poslucháči a priaznivci veľmi pozitívne hodnotili umeleckú úroveň a technické spracovanie videoklipu, ktorý pútavo a príťažlivo priblížil činnosť nášho zboru. Televízny štáb bol počas dvoch nahrávacích popoludní nesmierne milý, trpezlivý a pomáhal nám prekonať počiatočnú trému," spomína Červenák.
K vydaniu v poradí druhého hudobného nosiča sa rozhodli potom, čo sa prvá audiokazeta rozpredala a verejnosť sa začala dožadovať ďalšieho. "Rozhodli sme sa teda, že nahráme Spievaj Pánovi II. Do neho sme okrem klasických hudobných skladieb zaradili aj naše vlastné skladby. Ich autormi sú naši skladatelia, ktorí spievajú v zbore, ako už spomínaná Inka Galbáčová, Ľuboš Bohumel alebo Anton Slovák," hovorí manažér, ktorý to s vydaním zvukového nosiča po finančnej stránke veru nemal ľahké, veď náklady na vydanie cédečka sa pohybujú v rozmedzí od 65 do 70 tisíc korún. Súbor podporil síce aj mestský úrad, no nemalé náklady im vznikajú aj pri preprave na vystúpenia a koncerty. "Z tohto dôvodu sa obraciame so žiadosťou o finančnú pomoc aj na podnikateľov a spriaznené duše. Ich podpora by nám veľmi pomohla v umeleckej činnosti, ktorou by sme sa chceli prezentovať nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Veď naša prvá audiokazeta sa stretla s pozitívnym ohlasom aj medzi umeleckou verejnosťou vo Vatikáne, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Rakúsku, ale aj v USA a dokonca aj v ďalekom Vietname," chváli úspechy zboru manažér Červenák.
Spievajú aj ateisti
Zbor Sancta Maria má vyše tridsať členov. Jeho súčasťou sa môže stať každý, kto má vzťah k hudbe a vie spievať. "Vôbec nám nezáleží na tom, akého vierovyznania sme. I keď pôsobíme pri rímskokatolíckom kostole, máme členov, ktorí sú aj iného vierovyznania, alebo sú dokonca ateisti. Sme prosto jedna veľká rodina," vysvetľuje Inka, že v ich zbore nevládnu predsudky. Nevládne v ňom dokonca ani vážna kostolná nálada, ako by si mnohí predstavovali. Pred skúškou sa sakristia ozýva smiechom a najnovšími klebetami. "Niekedy je doslova ťažké začať skúšať," smeje sa Inka.
Tento zmiešaný zbor navštevujú všetky vekové kategórie. "Predtým som spievala v zbore, ktorý viedla pani Marta Galbáčová, lebo spev je mojou záľubou. Nedávno sa však môj život obrátil o 180 stupňov, začala som veriť v Boha a chodiť do kostola. Raz som začula v kostole nádherný spev a zistila som, že je to tunajší zbor. Rozhodla som sa k nemu pridať, a teraz je to už päť rokov, čo tu spievam. Spev ma ešte viac zbližuje s Bohom. Keď som chorá, spev mi neuveriteľne chýba," hovorí o svojej ceste k zboru mladá gymnazistka Zuzka Mikšíková.
Dospelí so Zuzkou súhlasia, nadôvažok považujú spev za prostriedok, ktorý im pomáha odreagovať sa po namáhavom týždni. "Zakaždým, keď sem prídem z práce, načerpám nové sily, akoby som bola na dovolenke alebo u psychoterapeuta. Som veriaca, a keďže nie som rodená Šamorínčanka, v zbore mám možnosť spoznať nových ľudí. V minulosti som spievala aj v SĽUK-u, a v tomto zbore môžem realizovať svoje ambície," vysvetľuje matka už dospelého syna Želmíra Turečeková.
Terézia Madarová